THE LOST RECORDINGS ELLA FITZGERALD LIVE IN EAST BERLIN 1967

"Ella Fitzgerald – Ako za starých dobrých čias v Savoy!"

Všetko to začalo zhodou okolností a spoluúčasťou Ronalda Trischa, šéfa východonemeckej hudobnej agentúry, a Horsta Lippmanna, západoberlínskeho predstaviteľa významných amerických umelcov. V januári 1967 absolvovala Ella Fitzgerald európske turné s Dukom Ellingtonom a jeho orchestrom. Po koncerte v Západnom Berlíne bol 25. január dňom voľna. Skočili po šanci zorganizovať pre Ellu trochu dobrodružnú „obchádzku“ do východného Berlína. O 23:00 hod. v stredu večer sa do Friedrichstadtského paláca nahrnulo 3000 ľudí. Toto vystúpenie vo východnom Berlíne by bolo jediné v jej kariére. Žiadny veľký orchester za ňou, ale 3 výnimoční hudobníci z tria Jimmy Jones, ktorí ju sprevádzajú.

Bola to nebezpečná záležitosť. Karlheinz Drechsel, jeden z organizátorov a otec Ulfa Drechsela, nášho korešpondenta v Nemecku, opisuje vo svojich Spomienkach príliš nervóznu Ellu, keď sa po prechode Check Point Charlie ocitne v zákulisí. V myšlienkach ju prenasledujú nezvyčajné úzkosti: tento koncert nie je ako ostatné, nestihla si nacvičiť, čo si pomyslia diváci, čo od nej očakávajú, dokáže ich zviesť? Nikto ju nedokáže upokojiť a ona sa vrtí svojou večnou bielou vreckovkou. Tieto myšlienky jej prebehli mysľou, keď jej manažér Norman Granz vstúpil na pódium a predstavil hudobníkov: Sam Woodyard na bicích, Bob Cranshow na kontrabase, Jimmy Jones na klavíri a potom sa uspokojí s jednoduchým „Myslím, že všetci poznáte Ellu“ . Vstúpi, zamrmle nesmelé „danke schön“ a diváci ju ako zázrakom privítajú búrlivým jasotom. Za menej ako jeden nádych sa napätý úsmev, ktorý poznačil jej pery, premení na šťastný smiech. "Prvá dáma jazzu" sa vynorí z jej strnulosti. Chystala sa poskytnúť verejnosti vo východnom Berlíne jeden zo svojich najpamätnejších koncertov.